Martin | Turčianske Teplice | Banská Bystrica
+421 902 673 028
Späť na blog
Aktualizované

Chov prepelíc v zime: ako udržať znášku

Mandžuská japonská prepelička, samička, sedí v zime na ihličí
Keď prepelice v zime prestanú znášať, väčšina chovateľov to zvalí na mráz. Lenže mráz za to nemôže. V našom chove znášajú prepelice celú zimu, a to bez kúrenia.

Svietenie: 16 hodín svetla denne

Japonská prepelica potrebuje na plynulú znášku 14 až 16 hodín svetla denne. Naše prepelice majú LED pásik na časovači od 6:00 do východu slnka a od západu slnka do 22:00, spolu teda 16 hodín.

Silné svetlo netreba. V brazílskom pokuse na japonských prepeliciach stačilo na vysokú znášku len 5 luxov, rozhoduje teda dĺžka dňa, nie výkon žiarovky.

Zdroj: UNESP

Svietiť nonstop sa však neoplatí, aj prepelica potrebuje noc na odpočinok. Ak už znáška klesla, deň je lepšie predlžovať postupne, zhruba o hodinu denne. Väčšina prepelíc potom začne znova znášať do 1 až 3 týždňov.

Zdroj: Forget Me Not Quail Farm
Jumbo faraón, japonská prepelička v prírodnom sfarbení, sedí v zime v snehu
Japonská prepelička v prírodnom sfarbení sedí v zime na ihličí

Kúrenie: nekúrime vôbec

Naše prepelice zimujú vo vnútornom priestore, kde teplota ani v najväčších mrazoch neklesne pod 10 °C, a nekúrime im vôbec. Prepelice si teplo udržia samy: načuchrajú perie, menej sa hýbu a tlačia sa k sebe. Kúrenie by im nepridalo vajcia, len by zvýšilo náklady a riziko.

Japonská prepelica sa najlepšie cíti pri teplote okolo 21 až 23 °C. S touto teplotou ako s komfortnou počítajú aj vedci, ktorí skúmali vplyv teploty na znášku prepelíc.

Zdroj: Vercese et al. 2012

Dospelé prepelice, ktoré si na chlad zvykali postupne, zvládnu aj mrazy okolo -15 °C, ak sú v suchu a bez prievanu.

Zdroj: Forget Me Not Quail Farm
Dôležité upozornenie

Infražiarič v drevenej klietke alebo v seníku je jedna z najčastejších príčin požiarov v malochovoch. Prepelice si navyše na umelé teplo zvyknú a pri výpadku prúdu v mrazivej noci ich náhly chlad zasiahne oveľa viac než kŕdeľ, ktorý nikdy vyhrievaný nebol.

Krmivo: viac energie na zimu

Základom ostáva kompletná kŕmna zmes pre prepelice, podávaná do sýtosti. V chlade prepelica zje viac krmiva, keďže časť energie ide na udržanie telesnej teploty. Na zimu sa preto hodí krmivo doplniť o niečo s vyšším obsahom tuku.

My prepeliciam pridávame sušené larvy bránenky z našej ponuky, ktoré majú oproti ostatnému hmyzu vyšší obsah tuku a k tomu veľa bielkovín. Podávame ich 2 až 3-krát do týždňa, prepeličkám ich rozdrvíme. Ďalším dobrým zdrojom doplnkového tuku, a teda aj energie na zahrievanie, je slnečnica. Viac o tom, čo hmyz prepeliciam prináša podľa štúdií, nájdete v článku Hmyz pre prepelice.

Perlová japonská prepelička na pni stromu s múčnymi červami pred sebou
Vedeli ste, že?

Naklíčená pšenica alebo jačmeň je v zime dobrou náhradou za zelenú stravu.

Japonská prepelička v divokom, prirodzenom sfarbení stojí na zasneženom pni

Vetranie: amoniak a vlhkosť

Keď je vonku zima, chovatelia majú sklon priestor s prepelicami zatvoriť čo najtesnejšie. Práve vtedy sa však vo vzduchu hromadí amoniak z trusu a vlhkosť z dýchania a napájačiek. Pre prepelice je vlhký a zatuchnutý vzduch v zime väčšie riziko než samotný chlad.

Najvyššie koncentrácie amoniaku sa v chovoch hydiny merajú práve v chladnom období, keď sa menej vetrá. Amoniak poškodzuje dýchacie cesty a vtáky sú potom náchylnejšie na infekcie.

Zdroj: PMC

Zimný prehľad: ako to robíme my a čo odporúčajú zdroje

Štyri veci, ktoré rozhodujú o tom, či budú prepelice v zime znášať, prehľadne na jednom mieste.

Oblasť Náš chov Odporúčanie
Svetlo LED pásik, 6:00 až východ slnka, západ slnka až 22:00 (16 h) 14 až 16 h denne, stačí pár luxov, nie 24 h
Teplota Vnútri, nekúrime, neklesne pod 10 °C Najlepšie 15 až 24 °C, chlad znesú v suchu a bez prievanu
Krmivo Kompletná zmes + sušené larvy bránenky 2 až 3-krát do týždňa Kompletná zmes pre prepelice do sýtosti, pochúťky max. 10 %
Vetranie Celoročne otvorené okno Vetrať aj v zime, aby sa nehromadil amoniak a vlhkosť
Autor článku
Ing. Mgr. Ladislav Smyk

Chovateľ japonských prepelíc a zakladateľ Cipinkova so zameraním na genetiku a šľachtenie. Píšem o tom, čo som sa naučil za roky praxe.