Martin | Turčianske Teplice | Banská Bystrica
+421 902 673 028
Späť na blog

Prepelica v hieroglyfoch: Tajomstvo starovekého Egypta

Hieroglyf prepelice vytesaný v kameni medzi staroegyptskými znakmi v chráme
Prepelica je jedno z mála zvierat, ktoré sa stalo súčasťou samotnej abecedy. Objavte, ako starovekí Egypťania zvečnili prepelicu v kameni a prečo sa toto vtáča objavuje v slovách pre moc, kňazstvo aj východ slnka.

Pyramídy, faraóni, hieroglyfy. Na prepelicu by ste pri Egypte asi nepomysleli. No Egypťania si z nej spravili jedno z 24 písmen svojej abecedy. Hieroglyf prepeličieho kuriatka reprezentoval hlásku W a používal sa nepretržite takmer 3 500 rokov.

Prepelica ako písmeno abecedy

Egypťania mali tri typy znakov: celé slová, jednotlivé hlásky a upresnenia významu. Prepeličie kuriatko patrilo medzi hlásky. Bolo jedným z 24 základných znakov, kde jeden obrázok znamenal jednu hlásku. Niečo ako naša abeceda.

Vedeli ste, že?

Smer čítania hieroglyfov sa určoval podľa toho, kam sa pozerali zvieratá a postavy. Prepelica vždy hľadí na začiatok textu, takže ak sa pozerá doľava, čítate zľava doprava.

Varianty hieroglyfu

Prepeličie kuriatko, v egyptológii označované ako znak G43 v Gardinerovej klasifikácii, sa neobjavovalo len samé. Egypťania ho kombinovali s ďalšími znakmi a vytvárali tak nové hlásky a slová.

𓅱
w
Prepeličie kuriatko
𓅲
tw
Kuriatko + plochý bochník
𓅳
ww
Dve prepeličie kuriatka
𓅴
wꜥ
Kuriatko + predlaktie
𓅶
-
Kuriatko + kosák

Prepelica ukrytá v egyptských slovách

Východ slnka, moc, kňazstvo, príroda. Všade tam sa skrýva hieroglyf prepeličieho kuriatka.

𓅱𓃀𓈖𓇳
weben
Východ slnka

Slnko vychádza na obzore. Tak začínal rituálny pozdrav nového dňa. Každé ráno v starovekom Egypte symbolicky začínalo prepelicou.

𓅱𓂝𓃀
wab
Kňaz

Titul kňazov doslova znamenal čistý človek. Kňazi sa holili, nosili biele ľanové rúcha a vykonávali rituálne očisty v chrámoch.

𓅱𓇅
wadž
Sviežosť a rast

Znamenalo zelený, svieži, prosperujúci. Farba papyrusu a symbol nového života v nilskej delte. Z tohto slova si odvodila meno bohyňa Wadžet, ochrankyňa faraónov.

𓅱𓌀
was
Moc

Was žezlo, palica s hlavou šakala, bolo symbolom božskej moci. Nosili ho bohovia, faraóni aj kňazi od čias prvej dynastie (~3 100 pred n. l.).

Tutanchamon a prepelica v mene faraóna

Meno najslávnejšieho faraóna znamená živý obraz Amona. Prvé slovo, obraz (twt), obsahuje hieroglyf prepelice priamo v strede. Keď egyptskí pisári vypisovali meno Tutanchamona, zakaždým nakreslili aj malé prepeličie kuriatko.

Tutanchamon napísaný hieroglyfmi
𓏏𓅱𓏏𓋹𓇋𓏠𓈖
Zlatý trón Tutanchamona s hieroglyfmi jeho mena - šípka zvýrazňuje znak prepeličieho kuriatka

Bohyňa Wadžet, Zelená ochrankyňa

Meno bohyne Wadžet doslova znamená Zelená. Je odvodené od slova pre zelenú farbu, ktoré začína hieroglyfom prepelice. Wadžet bola pôvodne lokálna bohyňa mesta Buto v Dolnom Egypte.

V podobe kobry, takzvaného ureausu, sedela na čele faraóna a chránila ho pred nepriateľmi. Po zjednotení Egypta tvorila spolu s bohyňou Nekhbet (sup Horného Egypta) dvojitú korunu faraóna. Jej oko, známe ako Wedžatove oko, sa stalo jedným z najrozšírenejších ochranných symbolov.

Wadžet napísaná hieroglyfmi
𓅱𓇅𓏏𓆓

Prečo sa prepelica volá „Faraón"

Každú jeseň preletia milióny prepelíc ponad Stredozemné more a vyčerpané dosadajú na egyptské pobrežie. Tento pravidelný prílet bol pre Egypťanov jedným z najdôležitejších loveckých období roka. Ešte v roku 2012 sa len na severnom Sinaji chytilo odhadom 3,4 milióna vtákov. Prepelica bola s Egyptom prepojená tisícročia.

Keď sa v 20. storočí japonská prepelica (Coturnix japonica) rozšírila do Európy a Ameriky, chovatelia pomenovali jej pôvodné divoké sfarbenie Faraón. V rôznych krajinách sa tento druh volal aj Nílska prepelica alebo Biblická prepelica. Všetky tieto názvy odkazujú na Egypt.

Meno Faraón teda neodkazuje na sfarbenie ani na konkrétneho chovateľa. Je to pocta tisícročnému vzťahu medzi prepelicou a krajinou pyramíd, ktorý začal v hieroglyfoch a pokračuje dodnes v názve najrozšírenejšej chovnej odrody na svete.

Aj my chováme prepelice s menom Faraón. Pozrite sa, ako vyzerajú:

Autor článku
Ing. Mgr. Ladislav Smyk

Chovateľ japonských prepelíc a zakladateľ Cipinkova so zameraním na genetiku a šľachtenie. Píšem o tom, čo som sa naučil za roky praxe.