Prepelice vo vesmíre: Prvé vtáky, ktoré sa vyliahli na obežnej dráhe
Prepelica vo vesmíre? Znie to ako vtip, ale je to pravda. Japonské prepelice lietali na obežnú dráhu od roku 1979 a v roku 1990 sa stali prvými vtákmi, dokonca prvými stavovcami, ktoré sa vyliahli mimo našej planéty.
Prečo práve prepelice?
Keď vedci hľadali vtáka vhodného pre vesmír, prepelica vyhrala na plnej čiare. Nie pre svoj vzhľad, ale z čisto praktických dôvodov.
Prvý pokus: 60 vajec, 1 prežil
Prvý pokus prišiel v roku 1979. Na palube satelitu Kosmos 1129 bolo 60 prepeličích vajec v špeciálnom inkubátore. Plán bol jednoduchý: vajcia sa vyliahnu vo vesmíre a vedci budú mať odpoveď. Nič z toho ale nevyšlo. Systém na udržanie vlhkosti sa pokazil, zárodky vyschli a z celých šesťdesiatich vajec prežil len jediný zárodok.
Aj ten jeden zárodok ukázal niečo dôležité. Vyvíjal sa úplne normálne. Gravitácia zrejme nie je pre vývoj v škrupine taká dôležitá, ako si všetci mysleli.
Medzitým v Amerike: sliepky
Kým Sovieti vylepšovali svoj inkubátor, o vesmírne vajcia sa zaujímali aj Američania. Na raketoplán Discovery naložili 32 slepačích vajec. Polovica bola inkubovaná na Zemi len dva dni, druhá polovica už deväť dní. Chceli zistiť, či mikrogravitácia ovplyvní zárodky v rôznych štádiách vývoja.
Za celým experimentom stál žiak ôsmej triedy z Indiany, ktorý sa inšpiroval chovom sliepok doma. Jeho projekt zaujal NASA a sponzoroval ho Kentucky Fried Chicken. Pôvodne mal experiment letieť na Challengeri v roku 1986, no po tragédii pri štarte ho presunuli na Discovery.
Po piatich dňoch na orbite sa vajcia vrátili na Zem. Mladšie zárodky neprežili, vývoj sa im v mikrogravitácii zastavil. Zrelšie vajcia sa síce vyliahli, ale až po návrate na Zem, nie vo vesmíre. Zdalo sa, že liahnutie na orbite je jednoducho nemožné.
Deň, keď sa písala história
Sliepky neuspeli. No prepelice áno. Na stanici Mir to Sovieti skúsili znova, s vylepšeným inkubátorom a 33 vajcami. 22. marca 1990, na sedemnásty deň inkubácie, presne podľa plánu, sa z inkubátora ozvalo pípanie. Prvé prepeličie kuriatko na svete, ktoré nikdy nestálo na zemi. Celkovo sa vyliahlo 8 kuriatok z 33 vajec. Nie je to veľa, ale stačilo to na zápis do histórie ako prvé stavovce vyliahnuté na obežnej dráhe.
Archívne zábery z experimentov s prepelicami na stanici Mir (zdroj: YouTube)
Kuriatka, ktoré sa nevedeli nakŕmiť
Radosť netrvala dlho. Na Zemi sú prepeličie kuriatka samostatné hneď po vyliahnutí, behajú, klovú a hľadajú potravu. Vo vesmíre chaoticky rotovali vo vzduchu, mávali krídlami, ale len sa točili dokola. Nevedeli zafixovať oči a bez toho sa nedá klovať. Kozmonauti ich museli kŕmiť ručne každé dve hodiny stlačiteľnými tubami s kašou. Neskôr im dokonca ušili malé vesty, aby sa mohli zachytiť a nakŕmiť sa samy.
Slovenská stopa: Ivan Bella a misia Štefánik
V roku 1999 dostali vesmírne prepelice slovenskú stopu. Ivan Bella, prvý slovenský kozmonaut, letel na Mir s 56 prepeličími vajcami v špeciálnom slovenskom inkubátore SK-6. Výsledky prekonali všetky predchádzajúce pokusy. Vyliahlo sa 36 kuriatok, úspešnosť takmer 65 %, najlepšia v celej histórii týchto experimentov.
Nie všetko ale dopadlo ideálne. Jedno kuriatko sa vyliahlo so štyrmi nohami a pri návrate na Zem bolo v kapsule Sojuz len okolo 10 °C, takže sedem z desiatich kuriatok cestu späť neprežilo. Tri sa ale vrátili živé, spolu s Ivanom Bellom. Slovensko tak zohralo kľúčovú rolu v jednom z najzaujímavejších kozmických experimentov v histórii.
Čo nás naučili vesmírne prepelice
Za dvadsať rokov experimentov vedci zistili, že zárodky sa vo vesmíre vyvíjajú takmer normálne a gravitácia pre vývoj v škrupine nie je potrebná. Vajcia sa liahli na sedemnásty deň, presne ako na Zemi. Problém nastáva až po vyliahnutí, keď sa kuriatka bez gravitácie nedokážu orientovať, chodiť ani jesť. Zaujímavé je, že niektoré z týchto poznatkov ovplyvnili aj bežný chov. Správne otáčanie vajec v inkubátore, udržiavanie vlhkosti či presná teplota 37,7 °C (slovenský inkubátor SK-6 mal nastavenú teplotu 37,3 °C), to všetko bolo potvrdené aj vesmírnym výskumom.
Chovateľ japonských prepelíc a zakladateľ Cipinkova so zameraním na genetiku a šľachtenie. Píšem o tom, čo som sa naučil za roky praxe.