Genetika japonských prepelíc: Základné pojmy a definície

Druh je v biológii základná taxonomická jednotka. Všetky chované japonské prepelice patria do jediného druhu Coturnix japonica (japonská prepelica). Bez ohľadu na sfarbenie, hmotnosť alebo pôvod ide stále o ten istý druh. Faraón, Mandžuská zlatá aj Perlová sú farebné variácie toho istého druhu, nie samostatné druhy.

Plemeno je ustálená skupina jedincov v rámci jedného druhu, ktorá má dedične dané vlastnosti odlišné od iných skupín toho istého druhu. Pri sliepkach sú napríklad plemená Vlaška alebo Plymutka. Pri japonskej prepelici sa termín plemeno používa veľmi voľne. Väčšina pomenovaní ako Faraón, Talianska alebo Anglická biela v skutočnosti označuje farebné variácie alebo línie, nie skutočné plemená v zoologickom zmysle.

Línia je skupina jedincov v rámci jedného druhu alebo plemena s rovnakým pôvodom a cieleným šľachtením. Línia môže byť vyšľachtená napríklad na väčšiu hmotnosť, vyššiu znášku alebo špecifickú farbu. Líniu udržuje konkrétny chovateľ alebo skupina chovateľov a často nesie meno svojho zakladateľa, regiónu alebo cieľa selekcie. Napríklad línia Texas A&M vznikla na Texaskej A&M univerzite v USA selekciou na bielu farbu peria a rýchly rast pre mäsovú produkciu.

Farebná variácia (varieta) je skupina jedincov v rámci jedného druhu, ktorá sa od ostatných odlišuje sfarbením peria, kože alebo očí. Vzniká prítomnosťou jednej alebo viacerých farebných mutácií. U japonských prepelíc sú medzi chovateľmi známe variácie napríklad Faraón (prirodzené hnedé), Mandžuská zlatá, Perlová, Tibetská, Škoricová alebo Anglická biela. Pre tú istú variáciu sa môže v rôznych krajinách používať odlišné meno.

Gén je úsek DNA, ktorý nesie informáciu o jednej konkrétnej vlastnosti, napríklad o farbe peria, hmotnosti alebo veľkosti vajec. Každý jedinec má dve kópie každého génu: jednu zdedil od matky, druhú od otca.

Alela je jedna z možných variantov toho istého génu. Pri géne pre farbu peria existuje napríklad alela pre prirodzené hnedé sfarbenie a alela pre žltú farbu. Jedinec nesie vždy dve alely (jednu od každého rodiča). Ak sú obe rovnaké, hovoríme o homozygotovi, ak sú odlišné, ide o heterozygota.

Dominantná alela je tá, ktorá sa prejaví navonok aj vtedy, keď je v genotype prítomná len v jednej kópii. Stačí teda, ak ju jedinec zdedí len od jedného rodiča, a vlastnosť bude viditeľná. V odbornom texte sa dominantné alely označujú veľkým písmenom (napríklad S pre gén Sparkly).

Recesívna alela sa prejaví navonok len vtedy, keď je v genotype v dvoch kópiách (jedinec ju zdedil od oboch rodičov). Ak je prítomná len v jednej kópii, jedinec je takzvaný prenášač: alelu má v genotype, ale na fenotype nie je vidieť. V odbornom texte sa recesívne alely označujú malým písmenom (napríklad r pre gén Roux).

Homozygot je jedinec, ktorý nesie pre daný gén dve rovnaké alely (od oboch rodičov zdedil ten istý variant). Homozygotné jedince odovzdávajú potomstvu vždy ten istý variant alely a sú dôležité pri šľachtení ustálených línií.

Heterozygot je jedinec, ktorý nesie pre daný gén dve odlišné alely (jednu od každého rodiča). Pri farebnom sfarbení sa u heterozygota navonok prejaví len dominantná alela. Recesívnu alelu však odovzdá polovici svojho potomstva, a preto sa môžu z dvoch zdanlivo Faraón rodičov vyliahnuť kuriatka inej farby.

Genotyp je súhrn všetkých génov, ktoré jedinec nesie v DNA. Patria sem aj alely, ktoré nie sú navonok viditeľné (napríklad recesívne alely u heterozygota). Dvaja jedinci s rovnakým fenotypom môžu mať odlišný genotyp (vyzerajú rovnako, ale môžu mať rozdielne potomstvo).

Fenotyp je súhrn vonkajších a merateľných vlastností jedinca: sfarbenie peria, hmotnosť, veľkosť vajec, správanie. Fenotyp je výsledkom genotypu a vplyvu prostredia (kŕmenie, teplota, stres). Pri šľachtení vyberá chovateľ jedince podľa fenotypu, ale dedí sa genotyp.

Divoký typ je pôvodná, prirodzená podoba druhu, ktorá sa vyskytuje aj v divokej prírode bez zásahu chovateľa. U japonskej prepelice je divokým typom Faraón: hnedé sfarbenie so zlatými vertikálnymi líniami. Všetky ostatné farebné variácie vznikli z mutácií, ktoré sú voči divokému typu odchýlkou.

Mutácia je trvalá zmena v DNA, ktorá môže ovplyvniť jednu alebo viac vlastností jedinca. Pri farbe peria vzniká farebná mutácia, ktorá zmení alebo potlačí pôvodný pigment a vytvorí novú farebnú variáciu. Väčšina farebných mutácií u prepelíc je recesívna, a preto sa môžu skrývať v populácii roky predtým, ako sa fenotypovo prejavia.

Farebná mutácia je špecifický typ mutácie, ktorá ovplyvňuje pigment v perí. U japonských prepelíc sú známe napríklad gény Fawn (zlatá farba), Fee (potlačenie hnedej), Sparkly (zvýraznené čierne pruhovanie), Extended Brown (tmavšie hnedé sfarbenie u Tibetskej variácie) alebo Recessive Black. Kombináciou viacerých farebných mutácií vznikajú nové variácie, napríklad Pearl (Fee + Fawn).

Selekcia je zámerný výber jedincov na ďalšie rozmnožovanie podľa zvolených kritérií: hmotnosť, veľkosť vajec, sfarbenie, znášanie. Cieľom selekcie je posunúť priemerné vlastnosti chovu želaným smerom. Selekcia je opakom náhodného kríženia: chovateľ vedome vyraďuje jedince, ktoré nezodpovedajú jeho cieľom.

Selektívne kríženie je dlhodobý proces, pri ktorom chovateľ kombinuje selekciu a riadené párovanie konkrétnych jedincov. Cieľom je ustáliť požadované vlastnosti a vytvoriť novú líniu alebo farebnú variáciu. Selektívne kríženie môže trvať niekoľko rokov, kým sa nová vlastnosť dostatočne ustáli.

Čistá (čistokrvná) línia je chovná línia, v ktorej sú jedinci dlhodobo páreni len medzi sebou a sú homozygotní v hlavných znakoch línie. Z čistej línie sa rodí potomstvo s rovnakými vlastnosťami ako rodičia. V praxi čistá znamená, že aspoň 5 až 7 generácií dozadu nedošlo k zámernému kríženiu s inou líniou.

Jumbo nie je plemeno ani farba, je to označenie pre líniu vyšľachtenú selekciou na nadpriemernú hmotnosť. Jumbo prepelica váži približne 350 až 450 g, kým bežná nosivá línia okolo 180 až 250 g. Selekcia na Jumbo veľkosť pochádza z USA a Kanady a dá sa aplikovať na ľubovoľnú farebnú variáciu, preto existuje Jumbo Faraón, Jumbo Zlatá aj Jumbo Perlová.