Martin | Turčianske Teplice | Banská Bystrica
+421 902 673 028
Späť na blog
Odporúčame si prečítať pred týmto článkom: Genetika japonských prepelíc: Základné pojmy a definície
Aktualizované

Jumbo Faraón: čo tento názov v skutočnosti znamená

Dve dospelé japonské prepelice faraón v prirodzenom sfarbení a kuriatko prepojené svetelnou špirálou DNA – ilustrácia dedičnosti farby pri jumbo faraónoch
Je Jumbo Faraón plemeno, farba, alebo veľkosť prepelice? Druhá časť série o genetike japonských prepelíc ukazuje, čo sa za týmto názvom v skutočnosti skrýva a prečo na tom pri výbere chovu záleží.

Možno ste už narazili na inzerát typu „predám japonské prepeličky Jumbo Faraón mäsovo nosivý typ, asi tretina je žltá". Veta znie neškodne, no skúsenému chovateľovi prezradí dve veci naraz: kŕdeľ nie je geneticky čistá línia a samotný predajca s veľkou pravdepodobnosťou netuší, čo presne pojmy Jumbo a Faraón znamenajú. A práve v tom je jadro veci: Jumbo a Faraón nie sú dve slová pre to isté, ale popisujú dve úplne odlišné vlastnosti prepelice. Poďme si ich rozobrať po poriadku.

Čo vlastne znamená Faraón

Začnime sfarbením. Faraón je anglické pomenovanie pre divoký typ japonskej prepelice Coturnix japonica. V americkom chovateľskom prostredí, odkiaľ názov pochádza, sa „Pharaoh" používa pre tú istú vec, ktorú zoológ nazve wild type – teda sfarbenie, ktoré nosia voľne žijúce japonské prepelice bez akejkoľvek farebnej mutácie.

Operenie faraóna má hnedo-béžový základ so zlato-pieskovými pozdĺžnymi pruhmi na chrbte a jemnou kresbou na hlave. Práve toto sfarbenie nosia prepelice žijúce v ázijských stepiach od východnej Číny po Japonsko. Z genetického pohľadu je Faraón referenčný bod, voči ktorému sa vymedzujú všetky ostatné farebné variácie. Nejde teda o plemeno v zoologickom zmysle, ide o pôvodnú, „nemutovanú" formu druhu.

Japonská prepelica vo faraónovom sfarbení – hnedo-béžové operenie so zlatými pozdĺžnymi pruhmi a bodkovanou hruďou, divoký typ druhu Coturnix japonica

Ako z faraóna vznikajú ostatné farebné variácie

Všetky známe farebné variácie japonskej prepelice vznikli z mutácií, ktoré sa pridali k pôvodnému faraónovmu sfarbeniu. Mnohé z týchto mutácií sú recesívne, takže sa v populácii môžu skrývať aj niekoľko generácií a prejavia sa až vtedy, keď ich jedinec zdedí od oboch rodičov.

Rodič 1
Rodič 2
Výsledok (potomstvo)
Faraón
100 % Faraón
Faraón
Mandžuská2 gény Fawn
100 % Talianska
Faraón
Talianska1 gén Fawn
50 % Faraón · 50 % Talianska
Faraón
Falb fee2 gény Fee
100 % heterozygot Falb feeťažko rozoznateľný od Faraóna
Faraón
Tibetská2 gény EB
100 % Rosetta
Faraón
Rosetta1 gén EB
50 % Faraón · 50 % Rosetta
Faraón
Anglická biela
100 % Tuxedou Faraóna môže mať len pár bielych pierok
Vyliahnuté kuriatka japonskej prepelice rôzneho sfarbenia v dlaniach chovateľa – tmavé faraónové aj žlté kuriatka z jednej várky ako dôsledok rodičov, ktorí vyzerali ako faraóny, no niesli skryté mutácie

Prečo sa z dvoch faraónov môžu vyliahnuť kuriatka inej farby

Všimnite si v tabuľke dva riadky, kde sa potomstvo na prvý pohľad nedá odlíšiť od faraóna. Vták s jediným génom Fee (heterozygot) vyzerá takmer ako čistý Faraón a faraón s jednou kópiou anglickej bielej má nanajvýš pár bielych pierok. Navonok teda pôsobia ako bežné faraóny, no v skutočnosti nesú skrytú mutáciu.

Problém nastane, keď spárite dvoch takýchto skrytých nositeľov. Predstavte si dvoch rodičov, ktorí obaja nesú jeden gén Fee. Sú to dva navonok obyčajné faraóny, ale štatisticky štvrtina ich potomstva zdedí gén Fee od oboch rodičov a vyliahne sa ako viditeľný Falb fee.

Rovnako to funguje pri anglickej bielej. Ak obaja rodičia vyzerajú ako faraón, no každý z nich nenápadne nesie jednu kópiu bielej, približne štvrtina kuriatok sa vyliahne ako anglická biela. Stačí, že ste pri rodičoch prehliadli zopár bielych pierok.

A to je len začiatok. Vo farebnej genetike prepelíc hrá rolu množstvo génov a mnohé z nich sú v heterozygotnej forme úplne neviditeľné. Práve preto sa z kŕdľa, ktorý navonok vyzerá ako čistí faraóni, môžu liahnuť kuriatka rôznych farieb. Nie je to chyba liahnutia, ale dôkaz, že rodičovský kŕdeľ nie je geneticky ustálená čistá línia.

Vedeli ste, že?

Chcete sa skrytých génov zbaviť? Vyraďte z chovu podozrivé kusy a nikdy nekrížte s inými farbami. Po niekoľkých generáciách sa skryté mutácie z línie vytratia.

Čo vlastne znamená Jumbo

Slovo Jumbo nepopisuje farbu ani plemeno, ale líniu vyšľachtenú dlhodobou selekciou na nadpriemernú hmotnosť. Vo všeobecnosti sa za Jumbo považuje línia, ktorá dlhodobo a opakovane (nie pri jednom náhodnom vrhu) dosahuje v ôsmom týždni veku hmotnosť aspoň 280 gramov u samcov a 340 gramov u samíc.

Dôležité je, že nejde o jednotlivé kusy. Neplatí, že samica s 340 gramami je Jumbo a ľahšia už nie. Aby sme líniu mohli označiť za Jumbo, musí túto hmotnosť spoľahlivo dosahovať aspoň 80 % každej generácie potomstva. Jumbo je teda vlastnosť celej ustálenej línie, nie náhodne ťažkého jedinca.

Takáto selekcia na hmotnosť funguje na ktorejkoľvek farebnej variácii, preto v zahraničí nájdete aj Jumbo Italian, Jumbo Tuxedo či Jumbo Tibetan. Prvé Jumbo línie vznikli v druhej polovici 20. storočia v USA a Kanade a slovo „Jumbo" pred názvom farby dodnes znamená len jedno: že daná línia bola šľachtená na veľkosť.

Dospelá Jumbo Faraón japonská prepelica na lúke so sedmokráskami – mäsovo-nosivá línia s prirodzeným faraónovým sfarbením
Jumbo Faraón - kohút japonskej prepelice na konári

Hmotnosť a farba spolu nesúvisia

  • Faraón nemusí byť Jumbo – po Európe stále behajú menšie faraónové línie s dospelou hmotnosťou okolo 200 až 250 gramov.
  • Jumbo nemusí byť Faraón – v našom chove napríklad vedieme aj jumbo zlatú líniu s rovnakou hmotnosťou, ale odlišným sfarbením.
  • Jumbo Faraón označuje dve veci naraz – prirodzené sfarbenie (Faraón) a šľachtenie na hmotnosť (Jumbo). Sú to dve nezávislé selekčné rozhodnutia, ktoré niekto v minulosti urobil pri zakladaní línie.

Jumbo Faraón je japonská prepelica (Coturnix japonica) s prirodzeným hnedo-zlatým sfarbením, vyšľachtená dlhodobou selekciou na nadpriemernú dospelú hmotnosť.

Pozrieť Jumbo Faraóna v chove
Autor článku
Ing. Mgr. Ladislav Smyk

Chovateľ japonských prepelíc a zakladateľ Cipinkova so zameraním na genetiku a šľachtenie. Píšem o tom, čo som sa naučil za roky praxe.